Čiastkový výkon a oslabenia čiastkového výkonu ( deficity čiastkových funkcií ) – čo je to?
Najčastejší dôvod, prečo sa deti dostanú k psychológovi sú poruchy učenia a správania. Pritom častejšie rodičia pokladajú za dôležitejšie poruchy učenia ako nápaditosti v správaní dieťaťa. Veľmi často sa v anamnestickom rozhovore – teda v rozhovore o doterajšom vývine dieťaťa objavuje, že dieťa už dlho, ešte predtým ako sa objavila porucha učenia, vykazovalo nápaditosti v správaní. Väčšinou sú tieto symptómy nepovažované až za také znepokojujúce, že by sa vyhľadal psychológ. Lebo ešte aj dnes je pre niektorých rodičov ťažké,požiadať psychológa o pomoc, pretože je to stále ešte posudzované ako niečo, čo znižuje hodnotu dieťaťa, čo sociálne diskriminuje, čo je trápne. Až vtedy, keď sa objavia poruchy učenia, sú rodičia natoľko vystrašení , že túto zábranu prekonajú a vyhľadávajú profesionálnu pomoc.
Podstatou toho, prečo poruchy učenia dieťaťa sú hodnotené tak významne, spočíva isto v obavách rodičov o dieťa. Školské problémy, zlyhania vo výkonoch pri vyučovaní alebo i len to, že dieťa vo svojich výkonoch zaostáva pozadu za očakávaním rodičov, rodičov znepokojí. Premýšľa, čo môžu školské problémy znamenať pre profesionálnu kariéru dieťaťa. Strach z budúcnosti dieťaťa je najčastejšou pohnútkou k tomu, že vyhľadajú profesionálnu pomoc.
Možné príčiny týchto problémov v učení a správaní sú rozmanité. Rada by som tu odkryla niektoré, ktoré sa v posledných rokoch vyskytujú stále častejšie, totiž deficity čiastkových funkcií.
Údaje z vyšetrenia sa stále častejšie prikláňajú k deficitom čiastkových funkcií. Ak počítame priemernú hodnotu množstva údajov detí, potom sa dostaneme k hodnote dvadsiatich percent. To znamená, že asi 20% všetkých detí trpí deficitmi čiastkových funkcií.
Čo to je deficit čiastkovej funkcie? Aby som zrozumiteľnejšie priblížila pojem deficitu čiastkových funkcií, rada by som použila obraz. Predstavte si dieťa ako strom (obr. 1). Ak vychádzame z tohto obrazu, potom všetko to, čo v okamihu stretnutia s dieťaťom, vtedy, tu a teraz, v prítomnosti, na ňom môžeme pozorovať, je v korune stromu. V korune stromu si teda predstavujeme aktuálny stav vývinu dieťaťa, všetky jeho schopnosti, obratnosť, spôsoby správania, ktoré v momente, v okamihu stretnutia s dieťaťom môžeme sledovať.
Podľa toho, v ktorom životnom období sa s dieťaťom stretávame, môžeme v korune stromu pozorovať rôzne faktory. Ak sa stretneme s dieťaťom v období, kedy navštevuje materskú škôlku, môžeme pozorovať jeho porozumenie reči, jeho schopnosť rečového vyjadrovania, jeho grafomotorické výkony, jeho schopnosť integrovať sa do spoločenstva vrstovníkov atď. (obr. 2)
Ak sa stretneme s dieťaťom školského veku, potom sa v korune stromu odrážajú jeho schopnosť ti naučiť sa čítať a písať, naučiť sapočítať, sústrediť sa, správať sa primerane k situácii, vypracovať domáce úlohy atď. (obr. 3). Ako sa táto koruna rozvíja, záleží na tom, ako sa rozvili korene a kmeň. V oblasti kmeňa a koreňov ležia jednotlivé čiastkové funkcie alebo čiastkové výkony, ktoré potom zrejú behom vývinu dieťaťa, vstupujú do vzájomných spojitostí, aby strom harmonicky košatel. Synonymá pre výraz čiastkovej funkcie môžu byť i pojmy “bazálna funkcia” alebo “základné funkcie”.
Tieto čiastkové funkcie sa u väčšiny ľudí rozvíjajú rovnomerne. Môžu byt rozvinuté rovnomerne priemerne, alebo rovnomerne nadpriemerne, alebo rovnomerne podpriemerne. Vždy, keď’ sa čiastkové funkcie rozvíjajú rovnomerne a žiadne rušivé faktory tento vývoj neovplyvňujú, rozrastá sa i koruna stromu harmonicky. Prejavuje sa potom podľa zodpovedajúcej úrovne čiastkových funkcií, harmonicky priemerný, harmonicky nadpriemerný alebo harmonicky podpriemerný rast.
Ak hovoríme o dieťati s deficitom čiastkových funkcií, hovoríme o dieťati, ktorého úroveň vývinu nie je v týchto bazálnych, či čiastkových funkciách harmonicky rozvinutá. Obraciame sa na dieťa, ktoré v oblasti týchto čiastkových funkcií, týchto bazálnych funkcií vyššieho myslenia vykazuje nepravidelný vývin. To znamená, že najmenšie stavebné kamene vyšších procesov myslenia sú u týchto detí nezrelé, sú omnoho menej rozvinuté, ako ostatné stavebné kamene. Táto nerovnováha vo vyzrievaní bazálnych funkcií alebo čiastkových výkonov sa však väčšinou nezistí vo veku, ktorý si musíme predstaviť v oblasti koreňov a kmeňa, totiž v dojčenskom a rannom detskom veku. Ako bolo už skôr spomenuté, najčastejšie sa deficity čiastkových funkcií prejavia v školskom veku, teda v životnom období, v ktorom sa pôsobenie deficitov čiastkových funkcií uplatní ako symptóm porúch učenia alebo správania.
Pokiaľ ostaneme u obrazu stromu, sú poruchy učenia a správania nepravidelnosťami, nerovnomerným dozrievaním v korune, ktoré môžu byť podmienené parciálnou nezrelosťou v čiastkových funkciách.
